Tuky
najznámejšie tuky resp. maslá na slovenskom trhuTuky poskytujú najviac energie. Z jedného gramu je to asi 37kJ. Pritom bielkoviny a sacharidy iba okolo 16kJ. Preto treba s tukmi hospodáriť opatrne a používať ich do pokrmov len striedmo. Naše obyvateľstvo totiž v priemere príjme nadmerné množstvo tukov, čo nepochybne je nášmu zdraviu na škodu. Pritom tu netreba myslieť iba na zvýšené riziku obezity, ale a predovšetkým na upchávanie ciev, vrátane tzv. ischemickej srdcovej choroby, ktorú ľudia poznajú skôr pod názvo jej najčastejšej komplikácie- srdcového infarktu. Tuky nepoužívame iba v čistej podobe ako napríklad maslo, oleje a rastlinné jedlé tuky, nachádzajú sa aj v mnohých potravinách ich vidno na prvý pohľad, v iných tuky naopak nevidno, vieme však že ich obsahujú. Tak napríklad 100 gramov stredne mastného mäsa sa nachádza 22 gramov tuku, 100 gramov mastného bravčového mäsa má v sebe 41 gramov, 100 gramov turistickej salámy 28 gramov, 100 gramov vajcového žltka 31 gramov, 100 gramov vlašských orechov 64 gramov atď. Jednotlivé druhy tukov majú podobné chemické zloženie. V podstate ide o zlúčeniny glycerolu a mastných kyselín.
A práve obsahom mastných kyselín sa navzájom odlišujú medzi sebou jednotlivé druhy. Od obsahu mastných kyselín závisia rozdiely v chuti, vzhľade , farbe, konzistencii toho- ktorého tuku. Atď. Jednotlivé druhy tukov majú podobné chemické zloženie. V podstate ide o zlúčeniny gylcerolu a mastných kyselín. A práve obsahom mastných kyselín sa jednotlivé druhy tukov navzájom odlišujú. Od obsahu mastných kyselín závisia rozdiely v chuti, vzhľade, farbe, konzistencii toho- ktorého tuku. Rozoznávame dve veľké skupiny tukov –tuky živočíšne a rastlinné. Medzi živočíšne tuky zaraďujeme napríklad bravčovú masť, hydinový tuk, baraní loj, rybie tuky a ďalšie. Medzi tie rastlinného pôvodu patria rozličné oleje :slnečnicový, sójový, repkový, ľanový, makový, podzemnicový a pod. Tuky rastlinného pôvodu obsahujú viac nenasýtených mastných kyselín naproti tomu živočíšne tuky, tie majú prevahu nasýtených mastných kyselín. Človek nevyhnutne potrebuje určité množstvo nenasýtených kyselín. Telo ich totiž využije tak, že si vytvára viaceré účinné látky. Dokonca majú schopnosť chrániť cievy pred kôrnatením. Preto tak ako žiadna zložka aj táto časť potravy by mala v našich pokrmom obsahovať istú časť, vďaka ktorej dostane telo to čo potrebuje. Odporúča sa aby pokrm obsahoval zmes živočíšnych a rastlinných tukov a podľa možnosti bez tepelnej úpravy. Zohrievaní, pražením sa bohužiaľ ničia práve tie najcennejšie látky- preto vyprážané jedlá ako zdroj kvalitných tukov veľmi neobstoja. Nikdy basa sa nám nemalo stať aby sa nad hladinou zohrievaného tuku začali zjavovať malé obláčiky modrastého dymu, tie sú totiž znakom toho že bol znehodnotený resp. zničený všetok tuk. Mnoho potravín obsahuje určité množstvo cholesterolu. Všetci sme počuli, že táto látka nie je veľmi pre človeka zdravá. Je tomu tak z dôvodu jeho nadmerného príjmania. Je zlé chápať cholesterol ako úplné škodlivú látku- má totiž aj veľa dôležitých funkcií , ktoré sú pre ľudské telo dôležité. Ide napríklad o pomoc pri stavbe bunkových stien. Nie je však potrebné veľké množstvo ide totiž o látku, ktorú si telo vyrobí aj samo. A to asi dvojnásobok dávky, ktorú príjme. Ako sme uviedli vyššie aj tuky aj cholesterol aj keď sú nežiaduce látky, telo ich potrebuje. Mali by sme preto mať premyslené čo a koľko potravina obsahuje a preto by bolo vhodné si poskladať jedálničiek tak aby sme jedli čím najzdravšie a najefektívnejšie. Viac o tom v ďalšej sekcii s názvom sacharidy.
A práve obsahom mastných kyselín sa navzájom odlišujú medzi sebou jednotlivé druhy. Od obsahu mastných kyselín závisia rozdiely v chuti, vzhľade , farbe, konzistencii toho- ktorého tuku. Atď. Jednotlivé druhy tukov majú podobné chemické zloženie. V podstate ide o zlúčeniny gylcerolu a mastných kyselín. A práve obsahom mastných kyselín sa jednotlivé druhy tukov navzájom odlišujú. Od obsahu mastných kyselín závisia rozdiely v chuti, vzhľade, farbe, konzistencii toho- ktorého tuku. Rozoznávame dve veľké skupiny tukov –tuky živočíšne a rastlinné. Medzi živočíšne tuky zaraďujeme napríklad bravčovú masť, hydinový tuk, baraní loj, rybie tuky a ďalšie. Medzi tie rastlinného pôvodu patria rozličné oleje :slnečnicový, sójový, repkový, ľanový, makový, podzemnicový a pod. Tuky rastlinného pôvodu obsahujú viac nenasýtených mastných kyselín naproti tomu živočíšne tuky, tie majú prevahu nasýtených mastných kyselín. Človek nevyhnutne potrebuje určité množstvo nenasýtených kyselín. Telo ich totiž využije tak, že si vytvára viaceré účinné látky. Dokonca majú schopnosť chrániť cievy pred kôrnatením. Preto tak ako žiadna zložka aj táto časť potravy by mala v našich pokrmom obsahovať istú časť, vďaka ktorej dostane telo to čo potrebuje. Odporúča sa aby pokrm obsahoval zmes živočíšnych a rastlinných tukov a podľa možnosti bez tepelnej úpravy. Zohrievaní, pražením sa bohužiaľ ničia práve tie najcennejšie látky- preto vyprážané jedlá ako zdroj kvalitných tukov veľmi neobstoja. Nikdy basa sa nám nemalo stať aby sa nad hladinou zohrievaného tuku začali zjavovať malé obláčiky modrastého dymu, tie sú totiž znakom toho že bol znehodnotený resp. zničený všetok tuk. Mnoho potravín obsahuje určité množstvo cholesterolu. Všetci sme počuli, že táto látka nie je veľmi pre človeka zdravá. Je tomu tak z dôvodu jeho nadmerného príjmania. Je zlé chápať cholesterol ako úplné škodlivú látku- má totiž aj veľa dôležitých funkcií , ktoré sú pre ľudské telo dôležité. Ide napríklad o pomoc pri stavbe bunkových stien. Nie je však potrebné veľké množstvo ide totiž o látku, ktorú si telo vyrobí aj samo. A to asi dvojnásobok dávky, ktorú príjme. Ako sme uviedli vyššie aj tuky aj cholesterol aj keď sú nežiaduce látky, telo ich potrebuje. Mali by sme preto mať premyslené čo a koľko potravina obsahuje a preto by bolo vhodné si poskladať jedálničiek tak aby sme jedli čím najzdravšie a najefektívnejšie. Viac o tom v ďalšej sekcii s názvom sacharidy.